PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
ZENON BOGADO ROLÓN
05 de Febrero de 1954
 
ZENON  BOGADO ROLÓN


Datos biográficos:

ZENÓN BOGADO ROLÓN, EL POETA QUE PRETENDIÓ VOLVER A LA CULTURA TRIBAL

Zenón Bogado Rolón, Villarrica 1954, Asunción, diciembre/2005.  Es poeta maduro en las dos lenguas oficiales del Paraguay, porque las traducciones de sus poemas al castellano, realizadas por él mismo, tienen el mismo vuelo poético que los originales. Su lenguaje poético es esencialmente simbólico.  No aterriza en ningún momento al campo del lenguaje lógico. Pero como verá el lector, su poesía en guaraní se halla inundada de “cultismos vivos”. Así lo denomino en mi libro Gramática Elemental del Guaraní Paraguayo las palabras traídas de las variedades dialectales indígenas al guaraní paraguayo.  El caso es que Zenón se acercó al mundo cultural de los indígenas guaraní actuales, en las selvas del Paraguay, e investigó con avidez el lenguaje de los mismos. Descubrió con asombro los hechos culturales relacionados con la lengua, como le ocurre a toda persona que se inicia en el campo de la antropología, la etnografía o milita en el indigenismo. Su entusiasmo lo llevó a aplicar la metodología denominada de “observación participante” que consiste en ir a vivir con los indígenas y observar “desde dentro de la pecera” las pautas culturales. Esta es una metodología “peligrosa” para quienes en forma empírica, sin formación académica, aplican en las investigaciones de la cultura indígena. El peligro consiste en dejarse ganar por el esplendor de la cultura ajena hasta el punto de pretender abandonar la propia. Evidentemente le ocurrió esto a Zenón Bogado como le puede ocurrir a cualquiera que ingrese a ese mundo en forma desprevenida. Sólo de este modo puedo explicar la intensa asimilación de la lengua y la cultura indígena por Zenón Bogado, a tal punto que formula la propuesta para sí y para los paraguayos de volver a la cultura tribal. Su admiración lo llevó a una convicción muy firme y sincera. Recorrió parcialidades indígenas a fin de conversar con los Ñanderu, los sabios dirigentes espirituales. Tengo entendido que en tales circunstancias llegó a enfermarse y le ofrecieron un tratamiento especializado, pero Zenón se negó a someterse a la medicina occidental por haber perdido la confianza en ella. Esa medicina pudo haber prolongado su vida, pero él confió plenamente su cuerpo y su vida a los médicos indígenas, los cuales, como se ve, no pudieron preservar la vida de Zenón. Así quedó patentizado el grado de convicción al que llegó Zenón Bogado Rolón en esta cuestión.

La tentación de restaurar el “reino indígena” o “el edén americano de la pre conquista” acicatea a todos los que nos aproximamos a observar el mundo indígena; y doy mi testimonio de que su atracción es muy fuerte, conocimiento que me permite comprender perfectamente la actitud de Zenón. Sin embargo, luego de tomar distancia de la misma uno puede comprender que se trata de una quimera, de un imposible; es una utopía porque no se puede regresar a estadios culturales anteriores ni se puede asumir la cultura del otro, cuando ya se tiene una identidad cultural propia. Además, como dice Rubén Bareiro Saguier, “entre el guaraní y el paraguayo se produjo una ruptura ineluctable”. Entiendo por esto una ruptura que no se pudo eludir a lo largo de la historia porque son culturas incompatibles, y no precisamente porque los europeos hayan tenido una tecnología bélica infinitamente superior a la de los americanos, ni porque tengan una estructura religiosa más elaborada, sino porque se diferencian de modo inconciliable en el aspecto económico.  El indio americano no acumula bienes, porque su cultura no le permite, mientras el europeo se desvive por acumularlos.

Toda esta disquisición previa nos servirá para comprender y explicarnos la obra poética de Zenón Bogado Rolón; un poeta paraguayo que no solamente pretendió aprender y asimilar los dialectos guaraní indígenas sino que ingresó profundamente a la cultura de los guaraní y terminó identificándose con ella en perjuicio de su propia identidad cultural.  Esto le ocurre con facilidad al paraguayo porque deambula entre los extremos de despreciar profundamente al indígena o identificarse con él  invocando que pertenece a “la raza guaraní”.  El paraguayo normalmente no identifica su identidad cultural ni sabe que el pueblo guaraní es un pueblo distinto del suyo; además, es portador de valores maximalistas, va con facilidad de un extremo a otro, no conoce puntos intermedios y cualquiera sea la postura asumida, será radical y extrema.

Por esta vía Zenón Bogado Rolón trajo a la poesía paraguaya en guaraní una serie de palabras que, si bien son genuinamente guaraníticas, son desconocidas por el hablante del guaraní paraguayo. Además dichas palabras provienen de varios dialectos indígenas de modo que produce una confusión.  Por suerte no se trata de lenguaje lógico sino del lenguaje poético, y en ese contexto es aceptable. Lo único que va en detrimento de la obra de Bogado Rolón es que, por la razón señalada, su lenguaje poético descomunica.

Entre sus obras figuran los poemarios Tomimbi/ Que brille (1990), Tovera / Que reluzca (1990), Tojajái / Que titilen (1992) y Ayvu Pumbasy /Música de la palabra (1994). Sus Obras Completas se publicaron póstumamente en el 2007 por la Editora Servilibro SRL.

En cuanto a la forma poética es, inconfundiblemente, poesía de ropaje moderno, absolutamente alejada de la poesía popular paraguaya en guaraní, y por ende de la poseía clásica española. Nadie podrá comprender su obra poética a través del lenguaje lógico; se trata de poesía, y de una poesía altamente elaborada que en ningún momento se aparta del lenguaje simbólico.

Marzo de 2012

Fuente en Internet: http://mbatovi.blogspot.com


AVAMBARE

Ava,

Ava,

Avambare.

Ore ru

Ore yvyraʼija

Ore ramói ayvu arandu;

Tekoha ruvicha manoʼỹ!


Mbaíry reruhare

Nemomano mboyvete

Kario ñemboʼyetépe

Iñeʼẽ japu reipoguy:

NAÑESŨVAERÃI YVYPORA RENONDÉPE

CHE JÁRA TUPÃ ÑOITE!!!


Ko ayvu nde ayvu

Jerovia nde ruguáva

ÑAMANDUpe guaitéva.

Nde ayvu ijayvu,

Ryapu mombyry

Omboʼaje "Yerami"

Yvy Paragua reko puʼã


Mbairyjára oñandu hakuha

Nde ruguy mborayhu

Nde ruguy mborayhu

Tekoha moʼanga pindoju

Avaite reko sãveʼỹ,

Pytu pytuʼu kaʼaguy

Ha maʼã asygue ñañaʼỹ.

Ohecha nde juru,

Ne rembe,

Nde nova,

Nde jyva,

Ha nde po,

Nde pyta,


Nde rete ñeʼãpy;

Ku pirĩ,

Ha mirĩ,

Jeryrýi

Ha chuchu

Ndoikuaaihavoi.


Nde reko mbairyʼỹ;

Ayóla ha Irála pe guarã;

Naiporãi,

Ndoverãi,

Ndahypýi

Ndojeguái.


Oikuaa puʼaka nde rovái saʼiha;

Huvicha ha ijára ñeʼẽ ojapo.

Hembiguái rupive

Nembopoguy

Nembokoty

Ndejopypy

Ndejuvysaingo

Remanóma haguã

Oimoʼãgui hikuái

Tesarái tyvyty

Nemokõta pyaʼe.


Tekoavy morotĩ

Opuʼã ha opuʼã

Imaandýrõ jepe

Meguãme aniche

Oharu ha ojaty

Yvy maraʼỹ rape.


Ne remiarirõ raʼyre sapyahu,

Omombúma hesaʼỹi reheguáva ita

Ha ojehekopovyvy

Heko mbaʼe ypykue

Omombeʼu ha ojerure


Ojohupíne vokói

Jupytypa ndie rãe;

ÑANDERUVUSU! upéicha oipota

Ha ohaʼarõma oiko.


Ñane mbaʼe repyete

Ku MBAʼEVERA GUASU!

Yvy maraʼỹ jegua

Ñaguahẽ jeýne ichupe

Ñamboʼajéma guive

TEKO KATU KAʼAGUY!


Ava

Ava

Avambare.

Ore ru

Ore Yvyraʼija

Ore Ramói arandu

Tekoha Ruvicha Manoʼỹ!

"Verami " ári akói

Ha ore Opýpe avei

Nde Porai rohendu

Ohekuavo Kandire

Ore guata koʼẽrã.


Ore Ramói Ayvu Arandu;

Tekoha Ruvicha Manoʼỹ Ñemitỹ!

Tekoha Ruvicha Manoʼỹ Ñemitỹ!!



AVAMBARE

Ava

Ava

Avambare.

Nuestro padre

Nuestro jefe político

Nuestro abuelo de sabio mensaje

Líder inmortal de nuestra comunidad.


Los portadores del mal

Antes de ajusticiar y ahorcarte

Con entereza y convicción del pueblo Kario

 Desechaste la mentira occidental

Y tu consigna fue aquella vez de

"No me arrodilaré ante un ser humano mortal.

El dueño de mi confianza es sólo Tupá ".


Este mensaje que fue la voz de tu voz

De una fe indestructible

Y de coherente principio

De ancestral compromiso con el Sol de la Paz.

La plegaria de tu voz

De estrépito lejano,

Reivindican los derechos naturales;

De tu pueblo, de tus tierras y de tu identidad.


Los desdichadores de la paz!

Se conmueven, se alteran por la altivez de tu amor;

La altivez de tu amor es la suma ideológica

De la comunidad,

De seres humanos libertarios,

De paz con aires de las junglas

Y superior síntesis del bien.


Por tu boca

Ypor tus labios

Por tu frente

Ypor tus brazos

Por tus piernas

Ypor tus pies;

Ypor tu alma interior

Ellos vieron y comprobaron

Que los temblores

Y sacudones del miedo

 Desconoce y rechaza

Tu corazón de kario.

Fuente: LA POESÍA GUARANÍ DEL SIGLO XX. Por TADEO ZARRATEA. Editorial SERVILIBRO. Dirección editorial: VIDALIA SÁNCHEZ. Asunción – Paraguay, Agosto 2013 (322 páginas)

 

 

BOGADO ROLÓN, ZENON : Nació en el departamento del Guairá, 1954.

Poeta en guaraní e investigador cultural.

 Miembro de la Sociedad de Artistas y Escritores Guaraníes y activo luchador en pro de la cultura indígena, Zenón Bogado Rolón  es coautor de “KO'Ë RORY” (1978) - un poemario colectivo (en colaboración con Juan B. Jiménez y Víctor Benítez).

Autor de cuatro poemarios bilingües:

“TOMIMBI/ QUE BRILLE” (1990),

“TOVERA/ QUE RELUZCA” (1990),

“TOJAJAI/ QUE TITILEN” (1992) Y

“AYVU PUMBASY/ MÚSICA DE LA PALABRA” (1994), su libro de poemas más reciente.-

Fuente: "BREVE DICCIONARIO DE LA LITERATURA PARAGUAYA"/ 2da. Edición – Autora: TERESA MENDEZ-FAITH ** Editorial EL LECTOR, Asunción - Paraguay.

 

 

 

ZENÓN BOGADO ROLÓN

ÑANE  RETà RUVICHAITE  PYPORE

Irundypa

Ñe’ẽhaihára  Pedro Escurra Franco


Zenón Bogado Rolón ha’e Tupã Kuaray, héra ka’aguy, hasýrire oñembojapy upe héra.   Tupã kuaray pyahu. Ha’e Guarani Arapykuaatykuaahára, ñande apytépekuri.  Hi’arapáy táva Mauricio José Troche, Guairá, ary 1955 ha hi’arake ava guaraní apytépe Kanindeju ryepýpe upe 15 jasypakõi ary 2005-jave. Oikove ñande rapicha gua’i, 50 ary.

Ikorasõ oikotevẽkuri heta ñembovo, térã oñemyengovia chupe upe ikorasõ hasykatúva. Ñane pohãnoharakuérape ha’e ombotove. Nipe pohãnohára ha ñe’ẽpapára Carlos Federico Abente nda’ipu’akái hese. Ojeretévoi ñande ypykuéra mba’ekuaápe ha umi te’ỹi arandúre ojepovyvy. Avamorotĩre ha’e ndojeroviavéikuri hape ijerovia ome’ẽmbaite umi te’ỹime. Guarani arapykuaaty omoambue hi’ãngapy.

Tekokatu rekahára.  Avapaje mba’ekuaa rekahára. Ãkatupyry rekahára. Karai Zenón, ojeporekáva’ekue pe Pytumarangatúre.  Ojoajuse hese. Péva pe ha’e ohekáva’ekue. Umi jahupyty’ỹva, umi jaikuaa’ỹva, umi jahecha’ỹvare upe hi’ãnga ipojaitapiáva’ekue. Guaraní arapykuaatýre oñakãñamindu’úva.

Avañe’ẽ oguereko chupe hapykuéri, omosã ikũgui karai Zenón-pe. Upe ayvu guaraní oikepa hi’ãngame umi aguyjéicha. Umi mba’e oñandúva hetave ha imbareteve umi mba’eita ikatúvakuri oguereko ipoguýpe. Ha’e oheka ára ha ára umi ãngapypeguánte. 

Te’ỹi ojuhu chupe ha ha’e ojejuhu te’ỹindi. Oñopehẽnguéicha ovy’a ojoykére. Umi ypykuéra ohechakuaa chupe, upévare ome’ẽ chupe tenda ha héra ka’aguyrã. Umi arandu ka’aty hesegua, ñame’ẽnte Zenón-me. Umi mba’ekuaa karakúre ha’e ojeporeka, pévare ha’ete pe oikéva pe arapýre hape arapy oikéva’ekue  avei  hese.

Mba’eporãkatu ohekáva ndopytái nipeteĩ aravo’ive oma’ẽrei. Oikoségui marangatu rekópe. Ñande Rupavẽ  ohejapaite ñandéve umi pyhare ha umi arakue jajepovyvyhaḡua umi mba’eporãre.

Péva ha’e ohechakuaa ha oheka Tekokatu ikatuháicha. Chupe ḡuarã mayma yvypóra ohekáva’erã upe Tekokatu. Umi ñande rekove rapokuérare ojepovyvy ha oipyguara avei umi ãnga oñemyesakãvape. Tesãi ha mba’asy ohesa’ỹiño. Mba’égui ou umi tasy. Tesãi iporãiteve. Okaháre, yvýre, yvypóra ojuhu opaichagua pohãñana opaite mba’asýpe ḡuarã. Amo ipahápe ñande rete yvy avei. Ome’ẽ ñande rete, ome’ẽ tekove ha pohã.

Y rupive oheka ñane mba’asy. Ñande rete henyhẽ ýgui. Mba’yrusakãme omoĩ y ha omboguapy ñane akã ári. Ñande rete henyhẽ ýgui hape y oĩva mba’yrusakãme, ikatu ohechuka umi ohechakuaávape, mba’eichagua mba’asýpa jareko ñande retepýre.  Pe y ñande retepypegua ombohasa pe y oĩva okápe mba’yrusakãme. Néi. Tuicha mba’e ko’ã mba’e, he’i aipo imembyreíva’ekue.

Zenón, ára ha ára, oguapy ojapysaka ijehe ha arapýre. Péva pe ojeruréva chupe iñe’ã hape hi’ãnga. Ha’e ndaha’éi te’ỹi, ñande ypykuéra, ha’e ijapytepekuéra oñembote’ỹi, oikoségui ypykuéraicha. Hete ha hi’ãnga Zenón ome’ẽ Ñamandúpe ha Ñanderupavẽme.

Yvategua ome’ẽ chupe mba’ekuaa pe arandu ka’aty rapykuéri. Yvyapére oĩ ohenóiva chupe ohohaḡua ambue hendápe, térã ojevyhaḡua hapykuerére. Ha’e oñandu upe ohekáva ha upe oñandúva oheka chupe, ohenói chupe, ojeporeka hese. Péicha omba’apo pe Zenón rekovére, omboguata mbarete chupe peteĩ tapére, osẽva ñandejehegui ha oguahẽséva yvagapýre.

Peteĩ mba’e. Zenón Bogado Rolón, oheja ñandéve ko’ã aranduka ñe’ẽpotyryru. Tomimbi (1990), Tovera (1990), Tojajái (1992), Ayvu Pumbasy (1992). Pe arapy ha’e pe ome’ẽva chupe ñe’ẽjerapavẽ, ndaha’éi kuñataĩ. Imandu’ájave kuñáre  omoñe’ẽ umi tekoasy ohasáva’ekue, ohasáva ha ohasátava, kuña te’ỹi ñane retãme. Upe iñe’ẽjerapavẽme iñambue ambue ñe’ẽpapáragui.

Zenón Bogado Rolón, ojehecha ha’e, ypykuéra apytépe. Hekovépe ohecha ha oñandu te’ỹicha. Iñakãñamindu’u umi aváicha. Oiko te’ỹicha. Umi ava guaraní apytégui oguenohẽ iñe’ẽndy umi iñe’ẽpoty ojapohaḡua. Pépe iñambuejey umi iñe’ẽpotýpe umi ñe’ẽpapára guaraní ñane retãyguávagui.

Zenón Bogado Rolón, oguereko iñe’ẽpotýpe umi ñe’ẽrasy, tekoasy, ãngapyrasẽ. Ypykuéra ayvúgui oguenohẽ umi ñe’ẽrasẽ ãngapýre oñehẽva. Ha’ekuéra oikóva’ekue opívo ka’aguýre ha ko’áḡa umi tapeperõ ykérupi hekove oiko opívo. Ndaha’éi hete, pe  hekovéko pe ijopívova. Ponandi ojeporeka ha mba’eve ho’a ipopekuéra.

Zenón, iñe’ẽpoty rupive ipojái arapýre. Ha’ete pe ohupytývo arapy, ohasase amo apyre’ỹme.  Yvatégotyo ha’e tapiaite ojeporekáva’ekue. Tata ijayvu ñemívare oñeha’ã ojupihaḡua tataypýpe, jahecha ndojejuhúi umi ãnga marangatúndi, te’ỹi ỹmaguaréndi. Hendivekuéra oñemongetáva.

Iñe’ẽ ha’e ikyse. Iñe’ẽ rupive oñemoĩ oñorairõ te’ỹikuéra rayhupápe. Iñe’ẽhai rupive ha’e okororõmba, ha’e osununumba, ha’e otiripa, ha’e oñembopochy, ha’e hatã osapukáiva, ha’e tuicha oñemyrõva, ndojeraivoi ko’ã mba’égui, omomba’eguasúgui umi ava te’ỹi rekove. 

Heta te’ỹi rekove oñehẽ ko yvóra pyahúpekuri, jepérõ ndaha’éi yvóra pyahu. Ojejurãngue amógui, ojeho ko’águi. Umi jejuka hasy tapiaite chupe.  Heta araiténte umi te’ỹi oikohague ko yvýpe, imba’ekuérakuri, oñemosẽ ijyvýgui, ko’áḡa oñemosẽháicha umi tetãygua ijyvýgui avei. Umi te’ỹi ha umi yvypóra oikohikuái añeteháme yvypóraicha mayma tendáre oguatareipa. Heta te’ỹi ha tetãygua hekove ñembyahýiva. Jahechakuaáva’erã ko’ãmba’e.

Zenón. Ha’eténte umi iñe’ẽpotýpe iñe’ẽpohýiva ha iñe’ẽpochýva, avei ha’ete ku oñembo’e mbaretéva. Máva umi mba’evai apoha, oñeporandu. Mombyrygua pytagua, oñeporandu, mba’ére avei ojeporeka iñe’ẽme.

Máva ikatuhína omyatyrõmba ko’ãmba’evai ojejapóva’ekue. Ha’e Ñamandúre imandu’a. Ñande avei Tupãre. Zenón ome’ẽ hekove umi te’ỹime, umi te’ỹire. Pe ñane avañe’ẽ ayvúpe.

Oñeme’ẽmbaite. Oiko chugui ñande rete ha ñane ãnga pohãnohára. Amo ipahápe ha’e ndaikatúi oñepohãno. Carlos Federico Abente. Iñirũ  pohãnohára, mba’ekuaajára, ndaikatúi opoko hese, oipe’ase pe ikorasõgui upe vore’i hasýva. Zenón, ombotove. Omyengoviase chupe pe ikorasõ avei ha ha’e ombotovejey. Ndaha’éirupi te’ỹireko. Pévare pya’e ñandereja Zenón Bogado Rolón.

Zenón oheja ñandéve umi ñe’ẽpoty jareko’ỹva. Ñe’ẽpoty arapy ha apyra’ỹ rehegua. Ojupi yvýgui, ojehekýi ñande apytégui. Oñe’ẽ te’ỹicha. Ndajaguerekói ambue Zenón-ichagua iñe’ẽhaíva.

Umi mitãpyahu tekotevẽ omoñe’ẽ Zenón rembiapokue jahechahaḡua nosẽi umi ñe’ẽpapára ha’eichagua. Jahayhúva’erã chupe. Heta tapicha ikatuhína ombotove chupe ha upéva naiporãi.

Ha’ékatu ohayhurasy umi te’ỹime. Pe mborayhupavẽ oñandúva ohupyty Tekokatu ha ha’e ojepoíkuri Tekokatu rapére, pévare nomomba’éi umi mba’evai. Ñamandúre ha’e oñemo’ãguíva, iñe’ẽ térã ijayvu omopu’ãva Yvateguápe ḡuarã. Ñamandu pytũ ỹma mboyvéguare. Ha’e he’íkuri. Pa’ikatu rekovéicha  pe hekove ogueraha yvága rapére.

Yvy’ári Zenón heta oñeha’ãva’ekue oguatahaḡua yvagapeguáicha. Tekokatúre oñeha’ãva’ekue. Pévare ha’e ohejákuri ñande táva ha oho oiko ka’aguýre. Upe ka’aguy mbytére ojejuhu ha’e ojejuhuseháicha. Oma’ẽ pe hi’ãngapýre, ñe’ẽ’ỹre, ohecháva yvagavore hi’ãngapýpe oñandúva.

Iñaranduséva oñanduporãne pe angapýpe. Ha’e oheka opamba’e arapýre. Pytu Marangatúre ojerovia ha oheka avei ojajuhaḡua hendive. Pévare ha’e  iñambuékuri mayma hapichágui. Umi iñe’ẽpoty oĩva arandukápe, ñanemomandu’a umi te’ỹi rembiasakuérare ha umi hembiandukuérare.

Oheja ñande pópe, opyta ñande pópe, umi ñande resa renondépe ha ñane remiandúpe  ḡuarã. Ñamoñe’ẽvo umi iñe’ẽpoty jajejuhujey umi te’ỹi guaraní apytépe. Ñasẽhaguégui  ja’ekuaa. Ñande sykuéra apytégui. Ñande tuvakuéra pytagua oheja ñandéve karaiñe’ẽ ha umi guaraní oheja ñandéve karaiveñe’ẽ.

Zenón Bogado Rolón, tovetoĩ amo aguyje apytépe Yvategua ykére. Tove pe ysapýicha totyky iñe’ẽ ñandéve. Peẽme che maiteirory ayvu. Aguyje.

Jareko techapyrã.


ÁRA KARÊ


Ára karê, Ára karê

ne retâygua memby

rehayhu, rehayhu,

rehayhu, rehayhu

nahi’âi rehecha tesay

nde pochy jekorói hyapu

pytaguáre oity,

oity ihu’y, oity ihu’y.



Ha’ekuéra ou omoî

tekoasy rakâita ñuatî

oikutu pyguara ñembyai

tetâgua rekove, rekove guarani

tetâgua rekove, rekove guarani

tetâgua rekove, rekove guarani.


 

Ndaikatúi nde juru omboty

ndaikatúi nde pokua, nde pykua

tembiguái py’aro ombyaty

oipyhy nde rete, nde rete ojuka

oipyhy nde rete, nde rete ojuka

oipyhy nde rete, nde rete ojuka.



Ne akâvo anga nomanói

oveve yvytúre akói,

nde ra’y ra’yre ohenói

save’ÿ oipota, oipota omyeñóî

save’ÿ oipota, oipota omyeñóî

save’ÿ oipota, oipota omyeñóî



Ha’ekuéra ou omoî

tekoasy rakâita ñuatî,

oikutu pyguara ñembyai

tetâgua rekove, rekove guarani

tetâgua rekove, rekove guarani

tetâgua rekove, rekove guarani



Ndaikatúi nde juru omboty,

ndaikatúi nde pokua, nde pykua

tembiguái py’aro ombyaty

oipyhy nde rete, nde rete ojuka,

oipyhy nde rete, nde rete ojuka

oipyhy nde rete, nde rete ojuka



Ne akâvo anga nomanói

oveve yvytúre akói

nde ra’y ra’yre ohenói,

save’ỹ oipota, oipota omyeñóî

Ára karê, Ára karê, Ára karê.


Letra: Zenón Bogado Rolón

Música: Martín Arzamendia


Fuente: PEDRO ESCURRA ESCURRA (peitoezkurra@gmail.com )




Cantidad de Obras Registradas: 8
Para Acceder a cada Obra, por favor haga click en la imágen.




 

Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA